-to je vec, ktorá ma nenechávala na pokoji.......-akosi som sa s tým nedokázala stotožniť.......
-síce od mala som zvieratká mala rada.ale duša?...........v podvedomí som to odmietala...........
prvýkrát som tuto možnosť pripustila odkedy mám- mačičku-,volá sa Luna a je to poriadna potvorka,
niekedy mám pocit,že jej už naozaj chýba len schopnosť rozprávať.
Je evidentné,že nejakým spôsobom premýšľa,prehodnocuje,videné,počuté a isto to nie je iba samotný inštinkt,
to by sa potom musela správať stále rovnako.
Ale všimla som si,že na rovnakú situáciu reaguje rôzne,
akoby premýšľala a vyhodnocovala dej. .
Vraví sa,že zvieratá majú kolektívnu dušu,mne sa to však nezdá...Zvieratá vraj vidia auru človeka aj duchovné bytosti,načo by im to asi bolo,ak by mali len kolektívnu dušu? Zvieratá disponujú niečím, čo človek už dávno stratil – sú jasnovidné. Sú otvorené vnemom z vyšších sfér a môžu vnímať aj bytosti, ktoré tam pôsobia. Práve oni ich riadia, a tak, napríklad sťahovavé vtáky vždy vedia kam majú odletieť, aj formáciu si dokážu udržať. Zvieratá vnímaním z astrálnych sfér vycítia nebezpečenstvo, svojím správaním sa dávajú najavo blížiace sa pohromy. Nie je jednoduché zorientovať sa v tejto téme, veď jeden vraví tak, druhý onak.
A čo potom primáty,alebo delfíni? sú rôzne príbehy a nielen jeden ma dostal.Zvieratá majú dušu, asi by som nemala pochybovať. Nemé tvory sa v mnohých situáciách vedia zachovať citlivo a ľudskejšie ako my, ľudia.
..........ale ešte hľadám.............................srelkaa