Ak nič, v čom tkvie potom zmysel návratu? Každé dieťa sa začína učiť, vychádzajúc z úplnej nevedomosti. Neexistuje žiaden dôkaz na to, že niekto si prinesie vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v niekdajšom živote. Aký zmysel majú neustále návraty, keď sa aj tak vždy musí začínať odznovu? Toto učenie je v protiklade s Princípom stvorenia – človek mal pôvodne dosiahnuť dokonalosť v rozpätí jedného života, vojsť do neba a žiť s Bohom v radosti a nádhere vo večnosti!
Ak by reinkarnácia bola pravdivá, nemali by sme mať medzi nami dôkazy o tom v podobe mnohých dokonalých duší? Zaiste by malo byť teraz mnoho zrelých a pokročilých duchov medzi zámožnými a mocnými zeme. Ale súhlasí to? Naopak, v mnohých prípadoch sa zdajú byť presne takými nezrelými a nedokonalými ako zvyšok ľudstva. Ak materiálne uprednostnení ľudia na zemi požívajú zárobok za ich dobre vedený život v minulosti, nemalo by byť potom medzi nimi viac dôkazov v podobe nadpriemerných ľudí a dokonalých duší? Predsa však nevidíme žiadne takéto dôkazy. Keby bola reinkarnácia skutočnosťou, nemali by ľudia majetní a ľudia s mocou a pozíciou byť v tomto živote značne šťastnejší a vyrovnanejší ako tí, ktorí žijú v horších pomeroch? Sociálne analýzy však dokazujú, že to nie je tak.
Materiálne bohatstvo, dobré prostredie, fyzický komfort, najlepšie vzdelanie, úcta a moc, v podstate, vzhľadom na duchovné hodnoty, nepredstavujú skutočné požehnanie. František z Assisi sa vzdal svojho majetku a luxusu a stal sa mníchom, aby nasledoval Ježiša. Tomáš Akvinský zanechal šľachtický stav a stal sa pokorným kňazom, aby hľadal duchovnú pravdu. Albert Schweitzer si zvolil život s Afričanmi, aby im slúžil v kresťanskej láske, pričom sa vzdal dobrej pozície a vysokej životnej úrovne. Helene Keller, hoci slepá a hluchonemá, dosiahla najvyšší akademický titul a našla duchovné poznanie a pokoj. Je dôležité vedieť, že to, čo teraz robíme, určuje náš život a charakter v duchovnom svete. Musíme sa usilovať splniť Boží príkaz pre náš život.
Reinkarnisti sa domnievajú, že celý vývoj všetkých našich životov je nahromadený v hlbších stupňoch nášho podvedomia, a teda naša terajšia mentalita a v dôsledku toho náš osud je logickým výsledkom tých životov, ktoré sme prežili až do súčasnosti. Je pravdou, že dojmy a skúsenosti raného detstva vnikli hlboko do nášho podvedomia a môžu do určitého stupňa ovplyvňovať ľudskú mentalitu. Kým naše fyzické telo spí, môže sa duša pohybovať na iných miestach, na ktoré sa potom po zobudení vôbec nevieme rozpamätať. Tieto dva faktory môžu byť dôvodom pre mnoho spomienok na miesta a ľudí, ktoré presahujú oblasť vedomých skúseností.
Na predchádzajúce formy bytia nemáme ani nepatrné spomienky. Reinkarnisti vysvetľujú túto skutočnosť hlásaním, že ľudia sú už obvykle náchylní v tomto živote si robiť starosti a žialiť nad uplynulými udalosťami. Keby sa museli zaoberať materiálom z mnohých životov, rýchlo by zničili seba samých. Preto, ako hovoria oni, utkala príroda závoj zabudnutia nad začiatkom nášho bytia a z dobrých dôvodov skrýva spomienku na predchádzajúci život. V tomto živote máme žať to, čo sme zasiali počas iného života. Prečo je nám však daná zodpovednosť za čosi, na čo sa nevieme rozpamätať, a tak to nemôžeme nikdy vedome napraviť?
Dovolávajú sa niekoľkých prípadov, keď si ľudia pri čítaní dejín antiky alebo pri rozprávaní z iných zemí a dôb "spomenú" na príbehy, o ktorých práve čítajú. "Spomienka" tohto druhu vystúpi, ak spoluúčinkujúci duchovia zosilnia mentálne predstavy, ktoré sa nezmeniteľne vytvárajú pri čítaní.